História futbalového klubu od jeho vzniku až po súčasnosť
Histórii vzniku klubu predchádzala ešte história futbalu na Prašníku.
Nakoľko chlapom sa postupne zunovala práca na statkoch, či vysedávanie doma
a v krčmách, zrodila sa myšlienka venovať sa aj inej činnosti. Čo
bola však najkrajšia a najobľúbenejšia aktivita mužskej časti populácie?
Bol to samozrejme futbal a nie je tomu inak ani dnes.
O týchto
zápasoch dokonca pán Višňovský vyrábal plagáty, aby zaujali futbalom aj ľudí
z okolia, prípadne prilákali nových hráčov. Takto postupne začínal futbal
na Prašníku a chlapi začali postupne rozmýšľať, že by sa na Prašníku mohlo
vytvoriť futbalové mužstvo. Chytil sa toho pán Daniel Krankus, ktorý vybavil
chlapom registračky a prihlásil Prašník do najnižšej súťaže. Týmto počinom
vznikol v roku 1963 na Prašníku futbalový klub.
Prvým oficiálnym trénerom Prašníka bol Janko Kolárik z Vrbového, ktorý
chytával kedysi za Vrbové. Najčastejšia zostava zo začiatku v 60. rokoch
bola nasledovná: chytával Ivan Benda a po ňom Pavol Palanský dlhší čas.
Ľavá obrana: Pavol Čajkovský, stred obrany: Miro Drobný, Pavol Obuch, Slávo
Vydarený, Slávo Krankus, Fero Klein, Milan Obuch, Jano Nosko, Vlado Višňovský,
Paľo Režný, Brunovčania. Prvým predsedom Telovýchovnej jednoty Družstevník
Prašník bol Jurko Fajnor, po ňom to prebral behom roka Ivan Jurčo a ten
bol predsedom asi 10 rokov, bol aj ekonóm, vozieval na zápasy a vybavoval
všetky úradné veci. Hospodára vtedy robil nebohý Štefan Lajda, ktorý bol
zároveň aj prvým hospodárom v histórii futbalu a jeho náplňou práce
bolo prať hráčom dresy na zápas. Prvými klubovými funkcionármi boli: Daniel
Krankus, Svetozár Mocko, Štefan Vydarený, Štefan Fajnor, Juro Fajnor
a Anton Klein s Pavlom Obuchom, ktorý vždy fakticky a materiálne
pomohol – chodil sa všade pozerať, pomáhal so všetkým, s čím sa dalo.
O chod klubu sa staral aj Milan Mikláš, ktorý mal na starosti peniaze so
svojou ženou Milkou – pokladníčkou. Prvé oblečenie dostali futbalisti do daru
od Vrbového a to také, že keď ste zmokli boli ste ovisnutý jak vrana, také
boli natiahnuté a ťažké. Keďže nebolo na Prašníku ihrisko, niekedy hrávali
vo Vrbovom hore pri družstve, tam kde je teraz bývalá Jednota. So šatňovými
priestormi to tiež nebolo jednoduché. Pôvodne sa hráči prezliekali na
Brunovskom.
V roku 1964 so vstupom hráčov do novej sezóny sa stále dôraznejšie
tlačila potreba vlastného ihriska. Pôvodne malo byť ihrisko vybudované na
Zmekovej roli, ale tu bolo elektrické vedenie, ktoré by pri budovacích prácach, či už
neskoršom budúcom hraní zápasov mohlo byť ohrozené, takže ihrisko sa tam
vybudovať nemohlo. Po dohadoch a rokovaniach funkcionárov sa rozhodlo, že
keďže už bola vybudovaná hrádza s priehradou Čerenec, ihrisko bude na
tomto pozemku. Zásluhou generála Jozefa Brunovského sa v roku 1964
vybavilo v Štátnej melioračnej správe povolenie na vybudovanie ihriska (aj
bágre). Následne pričinením pána Brunovského a družstva, dalo ihrisko
zgúľať Povodie Váhu. Gúľal ho starý Kubiš s ukradnutým gúľkom, ktorý ukradli
Vrbovčanom. Po týchto budovacích prácach, teda vybágrovaní a zgúľaní na novovytvorenom
ihrisku vôbec nebola tráva, len blato a čisto zrovnané pole. Keďže tento
priestor patril pod Čerenec, dá sa povedať, že ihrisko vzniklo zo zamočenej
role a o pár metrov ďalej je močarisko, takže problémy
s podmáčaním ihriska rieši klub do súčasnosti. Je veľmi smutné, že až do
dnešných čias sa ihrisko nachádza na nevysporiadaných pozemkoch. Je tomu tak
najmä kvôli tomu, že pozemky zreštituovali a zdedili ich niekoľkí
majitelia do osobného vlastníctva. Tomuto chybnému kroku by sa zaiste predišlo,
ak by počas reštitúcie previedli pozemky na obec, pretože tento problém máta
klub až do dnes.
Okrem mužského tímu sa na Prašníku začali postupne zakladať aj mládežnícke
družstvá. Dorast vznikol v roku 1966, keď začínali hrať Bohuš Kazík, Mišo
Klein, Branislav Krankus a Štefan Marek.
Najdlhšie hrajúcim dorastencom bol Štefan Marek Keďže neskôr mladíci odrástli
a dosiahli dospelého veku, tak na Prašníku dorast dlho nebol.
Futbal na Prašníku existoval od jeho založenia až po dnes takmer
neprerušene. Jediné prerušenie futbalovej histórie sa udialo v roku 1969,
kedy sa celú jednu sezónu futbal nehral. Bolo to z dôvodu, že viacerí
hráči boli vtedy na vojne a prakticky by nemal kto do zápasov nastúpiť.
Našťastie, od roku 1970 sa hral futbal na Prašníku už stále. Keď viacerí chlapi
prišli z vojny zaangažovali na miesto trénera Fera Hrebíčka a veľmi
sa im darilo. Milan Nosko prišiel z Bratislavy z Červenej hviezdy,
a potom ho angažovali Vrbovčania, následne išiel na Brezovú, ale aj tak sa
futbalu veľmi darilo. Záujem o futbal bol v tých časoch neporovnateľne väčší
ako je tomu dnes, pretože hrávalo málo cudzích hráčov. Medzi tých cezpoľných
patrili štyria Gondálovci, Maroš Böhm a Jožko Nedelka. So vtedajších
zaujímavostí môžeme spomenúť, že niekedy bývalo raritou, keď hrali štyria
bratia Obuchovci – Pavol, Jano, Juro, Milan, Peter, pričom Jano a Peter boli
brankári, ale hrali aj všetci piati, keď sa ich nezišlo jedenásť a Jano musel
ísť do útoku. Najväčšia slávnosť na Prašníku býval vždy turnaj a poľovnícka
strelnica. Zvláštnosťou hrajúcich bratov Obuchovcov nie je len ich počet, ale
napríklad aj to, že Juro Obuch hral futbal aj 11.10.1970, keď sa ženil – hostia
boli na svadbe, on hral futbal a nevesta sa v svadobných šatách pozerala. Juraj Obuch ďalej spomína aj na iné skvostné zážitky svojej
futbalovej kariéry. Hrával od roku 1963 do roku 1990 na poste stredného útočníka
alebo stredného obrancu (najčastejšie útočníka) a dal 8 gólov
Sasinkovu v Hlohovci. Jediný gól s pätou dal v Ratnovciach, kde vyhrali
1:0. Keď sa ženil Bohuš Kazík vyhrali
4:0 tie štyri góly dal Juraj Obuch a všetky hlavou. Najväčší zážitok zažil na
turnaji v Šípkovom, keď hral s obidvomi svojimi synmi: Ľubo si pýtal loptu, že:
„tato, hoď mi“, a keď mu ju nahodil, dal krásny gól a to mal ešte len 13 rokov,
prvý syn Juro mal vtedy 14 rokov.
Vráťme sa však k roku 1970. Najčastejšiu zostavu hráčov mužov, ktorú
trénoval Fero Hrebíček začiatkom 70. rokov tvorili títo páni: Mišo Klein, Bohuš Kázik, Jano Nosko mladší,
Slávo Vydarený, Jano Obuch, Milan Nosko, Svetozár Mocko, Milan Kazik, Svetozár
Kubiš, Palo Obuch, Juro Fajnor, Maroš Böhn, Palo Čajkovský, Juro Obuch, Milan
Obuch, Stano Bielko a Martin
Valášek. Družstvo žiakov sa založilo v roku 1973 a začal ich trénovať Juro
Obuch. Medzi žiakov patrili vtedy Emil a Vlado Škodáček, Ľubo Mosný, Jarko
Boor, Ľubo Konkuš, Števo Šulovský, Vlado Hargaš. Peter Jančí, Ičko Boor, od
roku 1976 aj Jaroslav Konkuš. Žiakov trénoval Juraj Obuch minimálne 13 rokov, u
žiakov začínal aj Janko Šlahor – bývalý olympionik, po Obuchovi trénoval Jano
Šlahor starší. Keď dosiahli žiaci žiadaný vek, obnovilo sa aj družstvo
dorastencov, kde začali hrávať Hargaš, Pagáč, Braňo Škodáček, Vlado a Emil
Škodáčkovci, Pišta Šulovský, Ľubo Konkuš a neskôr aj Jaroslav Konkuš, ale
na čierno, lebo vtedy hral za dorast Vrbového, Ľubo Plačko, Ľubo Mosný, Milan
Piták. Keď skončili hrávať za dorast, prešli k mužom a dlhšiu dobu dorast opäť
nebol.
Predstavíme si prvých šoférov, ktorí vozili mužov Prašníka na zápasy
a vozidlá, ktorými sa chodilo a do teraz chodí na stretnutia. Prvým
šoférom bol Ivan Jurčo, dovtedy sa chodilo s vozidlom z Ružového
mlyna. Neskôr sa chodilo vlastnými autami, a potom obec objednávala autobus
z ČSAD. Prvý autobus zohnalo TJ Družstevník Prašník v roku 1971,
zohnalo vtedy Karosu RTO-čku
a zohnal ju Svetzár Nosko, ktorý bol zároveň aj šoférom. Potom
chodil na nej jeho brat Pavol Nosko. Neskôr ju vyradili a kúpila sa Karosa
ŠL11, tzv. Ešelka s motorom v strede, na ktorej chodil Pavol Nosko
a po roku Janko Sedlák, Palo Otrupčák, ale boli tam nezhody a Ešelka
sa vyradila. Nakoniec sa zohnala Karosa LC 736, ktorá vyzerala presne tak, ako teraz – moderná so
sklápacími sedadlami, s vrchnou klímou a so svetlami. Autobus sa používal na družstevné výlety, svadby, lyžiarske
zájazdy na Javorinu a do Tatier. Juro Obuch spolu so šoférom autobusu Pavlom
Noskom organizovali lyžiarske zájazdy pre deti z Prašníka na Javorinu, do
Tatier, na Starú Myjavu. Po tom, čo sa Jaroslavovi Príbišovi, ktorý chodieval
na LIAZke patriacej OŠK Prašník stal úraz na chrbtici v DUSLO Šaľa, začal robiť šoféra autobusu po Pavlovi Noskovi pre OŠK Paršník. Má výborného
mechanika, ktorý pracoval aj s pánom Noskom a s Príbišom pracuje
do dnešnej doby – keby nebolo jeho, tak autobus je už dávno v šrote –
Jaroslav Lajda, tzv. Mechanik. Vtedy sa autobus veľmi využíval, chodilo sa
kade-tade, autobus slúžil aj obyvateľom obce a doteraz slúži, no vtedy
zarábal pre OŠK Prašník rôznymi výletmi peniaze. Bohužiaľ, teraz sa autobus
nesmie využívať na iné ako športové účely, pretože sme oslobodení od cestnej
dane a nemôže sa vykonávať zárobková činnosť. STK a EK platí každý rok
OŠK Prašník, aj naftu, aj olej. Stále sa chodí na svadby, ale na zájazdy už
menej, napr. škôlka na kúpalisko, do divadla, na plavecký výcvik atď. Príbiš má
na starosti prevádzku autobusu – poupratovať, poumývať, starať sa o olej
a riadny technický stav vozidla, aby nám Karosa súžila aj naďalej. Jaro Príbiš spomína: „Zatiaľ sa, chvála bohu, nestalo, že by sa niečo pokazilo
po ceste, ale defekt sme dostali. Ubezpečujem vás
však, že vždy sme prišli bezpečne domov. Nehoda sa stala len raz, ešte keď
šoféroval Palo Nosko, ale žiadne obete ani nič vážne, len nacúval na
Brezovej do stĺpu. Za celú dobu sme mali šesť
defektov. Prvý defekt sme dostali pred zápasom vo Veselom, tam, kde sa vchádza
do Dubovian. Pravé koleso strelilo, všetci mali bobky. Potom sme o týždeň
za jednu nedeľu mali dva defekty. Prvý v Naháči, keď sme išli hrať do
Ružindola a v Ružindole sme dostali tretí defekt v histórii.
Futbalisti ani neuhrali zápas, lebo nestihli prísť načas a prehrali
kontumačne 3:0. Ten defekt bol iba 1km od Ružindola. V Ružindole vtedy
hrali muži a v Naháči dorastenci. Štvrtý defekt som dostal, keď som
išiel prvý krát do Žiliny so ženami a dostal som šlusdefekt. Vtedy boli
v autobuse samé baby a sám s Alenkou som vymenil rezervu
a bezpečne sme prišli domov. Piaty defekt som dostal na trojdňovom výlete
v Liptovskom Jáne s firmou Profint. Šiesty defekt som dostal, keď som
vozil Úsmev Leta (krajčírky od Taliana) za Šaľu do Dolných Salíb. To bol šiesty
a zároveň posledný defekt na autobuse, takže všetky gumy na autobuse sú
vymenené.“ Pokračujme však ďalej históriou futbalu.
Prvý raz v histórii muži postupovali, keď tréner
Martin Valášek v sezóne 1975/1976 postúpil so svojimi zverencami zo IV. do
III. triedy. Vtedy hrali posledný zápas sezóny v Bašovciach a každý hráč sa
viezol na zápas na vlastnom aute a vyfasovali krásne oblečenie a tepláky.
Následne sa na postoch trénerov mužov vystriedali Pavol Obuch, ktorý vo svojich
35 rokoch prestal aktívne hrávať a začal trénovať mužov spolu s Milanom Noskom a neskôr s Branislavom Krankusom. V roku 1977 prebral vedenie
klubu na svoje plecia Juraj Obuch, ktorý úradoval na poste predsedu klubu až do
roku 1987, teda desať rokov. Druhý krát postúpili muži Prašníka do vyššej
súťaže v 80. rokoch, kedy prašnícky futbal nabral nevídaný zvuk. V roku
1985 sa znova obnovilo aj družstvo dorastencov, keď bolo možné vstúpiť žiakom
do dorastu. Po jeho obnovení bolo družstvo dorastu prihlásené do súťaže vkuse a skončilo až v
sezóne 2010/2011. Na poste predsedu klubu nasledoval Juraja Obucha Milan Nosko,
ktorý tam zotrval dve desaťročia, až do roku 2001. Za jeho úradovania boli
tajomníkmi postupne Ján Boor a Svetozár Mocko mladší, pokladníčkou bola
vtedy Vlasta Drobná. Dlhoročným členom a vedúcim mužstva bol nebohý
Miroslav Drobný. Činnosť klubu a jeho finančné zastrešenie bolo vtedy
uhrádzané vďaka ziskom nákladného auta LIAZ, ktoré zakúpilo JRD. Auto vynášalo
zisk vozením stavebného materiálu. Šoférom LIAZky od jej zakúpenia až do svojho
dôchodku bol pán Bohuš Sedlák. V neposlednom rade klubu pomáhalo JRD
kosením trávnika, či polievaním ihriska a pochutinami na každoročný
futbalový turnaj.
V roku 2002 boli hráči Prašníka pod hrozbou
vypadnutia z ligy, keďže v tabuľke siedmej ligy sa nachádzali na 15.
mieste. Potom však klub začal prosperovať natoľko, že si dovolil aj kúpiť
niektorých hráčov, napríklad Jana Puváka zo Šterús, Marcela Holána
z Boroviec, Mira Škrabáka a Tomáša Škodáčka z Vrbového,
Radoslava Ňižňaského z Vrbového, vrátili sa Braňo Pagáč a Peter
Kázik, Obuchovci a mužstvo hralo 5 rokov o druhé – tretie miesto.
Ihrisko na Prašníku bolo suverénne najkrajšie, rozvíjal sa futbal, autobus
zarábal tak, že chodieval na zájazdy. Jaro Konkuš ukončil v 39. rokoch
(v roku 2008) svoju kariéru v rozlúčkovom zápase, kde dal dva góly
Borovciam. Vtedy hral Prašník proti Borovciam s výsledkom 4:2. Mužstvo
Prašníka sa pod vedením trénera Juraja Koreňa nakoniec prichystalo tak, že
v roku 2009/2010 postúpilo do 6. ligy, kde hralo dve sezóny pod vedením trénerov
Patrika Bogoru s asistentom Ivanom Kusým v prvej sezóne a Rudolfa
Madunického v druhej sezóne. V roku 2012 sa okrem zimnej prípravy
v telocvični na II. ZŠ vo Vrbovom a prípravných zápasoch na umelých trávnikoch v Piešťanoch, Myjave či Novom Meste nad Váhom zúčastnili
opäť muži pod vedením trénera Madunického v termíne 10. – 12. februára aj
zimného futbalového sústredenia v Brezovej po Bradlom. Zo súťaže v šiestej
lige však mužstvo v roku 2012 vypadlo a letnú prípravu mužov si vzal
pod trénerské krídla doterajší tréner Ľuboš Obuch. V sezóne 2011/2012 mal futbalový klub
Prašník prihlásené do súťaže aj družstvo prípravky pre našich najmenších pod
vedením trénera a pedagóga Janka Bosáka. Taktiež sa do súčasnosti drží v súťaži
družstvo žiakov, ktorí sa pod vedením trénera Bohuša Pekníka a vedúceho
družstva Jozefa Jurkoviča ocitajú, bohužiaľ, na najspodnejších priečkach
tabuľky. Od začiatku sezóny 2012/2013 sa
A mužstvo drží na stredných priečkach výslednej tabuľky a taktiež
absolvovalo pod vedením trénera Kapra zimnú prípravu v telocvični II. ZŠ
Vrbové zakončenú Tradičným vianočným turnajom a prípravnými zápasmi na
umelých trávnikoch v Piešťanoch, Novom Meste nad Váhom a Myjave.
V súčasnosti sa mužstvo drží v hornej polovici tabuľky.
Môžete sa aj pobaviť historickými fotografiami. Áno, všetci títo ľudia, ktorí sú v súčastnosti vernými fanúšikmi nášho klubu, niekedy hrávali za našu obec futbal. Fotografie pochádzajú z historických registračiek, a kvôli zachovaniu osobných údajov je registračná časť vystrihnutá.
Kto sa spoznáva? Respektíve, spoznávate všetkých futbalistov? :)
.bmp.jpg)


.bmp.jpg)
.bmp.jpg)
.bmp.jpg)



Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára